Navigácia

Obsah

Príroda

Fauna

Stavovce – Vertebrata Ryby – trieda: Pisces

Cez chotár Melčíc-Lieskového pretekajú dva potoky – Ivanovský a Melčický. Sú to malé prítoky Váhu typu horských potokov, čomu zodpovedá aj ichtiofauna týchto vôd. Z pôvodných menších druhov tu nachádzame čerebíu pestrú -Phoxinus phoxinus a hlaváča obyčajného – Cottus gobio. Pôvodný je tiež pstruh potočný – Salmo trutta morpha fario, ktorý je aj umelo vysadzovaný. Z introdukovaných – zablúdených druhov z Váhu je to jalec hlavaty – Leuciscus cephalus.

Obojživelníky – trieda: Amphibia

Zo skupiny mlokov – Caudata je najčastejšia salamandra škvrnitá – Salamandra salamandra. Zo žiab – Salientia je to ropucha obyčajná – Bufo bufo, ropucha zelená – Bufo viridis, skokan hnedý – Rana temporaria, skokan štíhly – Rana dalmatina, v melčickom chotári hrabavka škvrnitá – Pelobates fuscus a roztrúsené v celom chotári pekná zelená žabka rosnička zelená – Hyla arborea. V sezónnych jarných a letných kalužiach žije kunka žltobruchá – Bobmina variegata.
Plazy – trieda: Reptilia

Z jašteríc je tu najhojnejšia jašterica obyčajná – Lacerta agilis. Slepúch lámavý – Anguis fragilis tvorí vývinový prechod medzi jaštericami a hadmi. Obýva husté krovinaté porasty, ihličnaté i listnané lesy. Z hadov tu žije užovka obyčajná – Natrix natrix, jej príbuzná užovka stromová (had stromový) – Elaphe longissima, náš najväčší plaz dorastajúci do dĺžky 160 – 180 cm. V prírode je užitočný, ale domácimi obyvateľmi mnohokrát zbytočne likvidovaný. Hubí hlavne premnožené hlodavce. Rovnaký osud má užovka hladká (zmijovec hladký) – Coronella austriaca. Na chrbte má rady tmavohnedých fľakov, ktoré sa niekedy spájajú a vytvárajú kresby, s akými sa stretávame u vreteníc. Ľudia ju z neznalosti zabíjajú v domnienke, že je to zmija – vretenica. Upozorňujeme, že ochranárska hodnota menovaných žiab a mlokov je 1.000 Sk za kus, kým u plazov je táto suma v rozpätí od 1.000 do 3.000 Sk za kus. Žiadna finančná pokuta však nenahradí úbytok, resp. vyhubenie druhu v našej prírode. Je to skutočne na zamyslenie.

Vtáky – trieda: Aves

V roku 1965 bola výstavbou zberného kanála odvodnená melčická barina, ktorá bola v nasledujúcom roku zapojená do poľnohospodárskeho pôdneho fondu Tým zanikol jeden z posledných ostatkov bývalých mŕtvych ramien Váhu v trenčianskom regióne. Podľa literárnych prameňov sa v tejto oblasti vyskytovalo množstvo vodného vtáctva. V tridsiatych rokoch nášho storočia tu bývala veľká kolónia rybárov riečnych – Sterna hirundo v počte asi sto párov, medzi ktorými hniezdili aj rybáre bieločelé – Stema albifrons. Do zániku bariny v roku 1965 sa v tejto lokalite vyskytovali aj ďalšie druhy: lyska čierna – Fulica atra, kulík riečny – Charadrius dubius, cíbik chochlaty – Vanellus vanellus, kalužiak perlavý – Tringa ochropus, kalužiak červenohnedý – Tringa totanus, kalužiak močiarny – Tringa glareola, brehár čiernochvostý – Limosa limosa, močiamica tichá – Lymnocryptes minimus, čajka smejivá – Larus ridibundus, hus siatinná – Anser fabalis, bocian biely – Ciconia ciconia, chavkoš nočný – Nycticorax nycticorax, bučiak trsťový- Botaurus stellaris, trsteniarik škríekavý – Acrocephalus arundinaceus. Po odvodnení bariny sa uvedené druhy presťa hovali do iných lokalít, prevažne do povodia Váhu a jeho slepých ramien.
V súčasnosti sa v blízkosti Melčického a Ivanovského potoka môžeme stretnúť s týmito vodnými vtákmi: bocian biely – Ciconia ciconia, bocian čierny – Ciconia nigra, volavka popolavá – Ardea cinerea. Z kačicovitých: hus siatinná – Anas fabalis, kačica divá – Anas platyrhynchos, kačica chrapkavá – Anas crecca a chochlačka sivá – Aythia ferina. Typickými obyvateľmi čistých potokov sú vodnár potočný – Cinclus cinclus a krásne sfarbený rybárik riečny – Alcedo atthis. Oba druhy tu hniezdia. Z ďalších druhov sa tu sporadicky vyskytuje kalužiak sivý – Tringa nebularia. Zalietava sem čajka smejivá – Larus ridibundus a rybár riečny – Sterna hirundo. Vzácnym hosťom v posledných rokoch je ohrozený a chránený kormorán veľký – Phalacrocorax carbo.
Jastrabovité
Najznámejším predstaviteľom tejto skupiny je jastrab lesný – Accipiter gentilis, večný postrach gazdiniek, ktoré chovajú hydinu a tiež výborný druh pre sokoliarstvo. V mapovanom území bežný druh. Menším príbuzným je iastrab krahulec – Accipiter nisus, ktorý sa živí drobnejšími druhmi vtáctva. Myšiak lesný – Buteo buteo, známy lesný veľmi užitočný druh, ktorý je pre slabé nohy s krátkymi pazúrmi odkázaný na lov myší a hrabošov. Počas rokov, keď sa premnožia myši, kladú viac vajec a vyvádzajú viac mláďat, čím regulujú premnoženie hlodavcov. Orol krikľavý – Aquila pomarina je najhojnejší z našich orlov. Hniezdi v menšom počte na vhodných miestach regiónu. Sokol lastovičiar – Falco subbuteo, tento letecký akrobat loví menšie vtáky s takou rýchlosťou a presnosťou, že ľudské oko niekedy zaregistruje až koniec tejto naháňačky.
Sokol lastovičiar počas útoku vyvinie rýchlosť až 150 km/hod Sokol myšiar Falco tinunculus je najhojnejšfm druhom tejto skupiny. Obľubuje lúky a vyhýba sa súvislým lesom. Loví myši a hraboše, v lete aj jašterice a žaby z hmyzu kobylky a koníky.
Kurotvaré
V spodnej časti Melčickej doliny v poľnohospodárskej krajine žije a hniezdi v obmedzenom počte jarabica poľná – Perdix perdix. Viac rozšírený je umelo vysadený bažant poľovný – Phasianus colchicus. Zo slukovitých sa tu na ťahu zastavuje sluka lesná – Scolopax rusticola a z clbikovitých cíbik chochlatý -Vanellus vanellus.
Holubotvaré
Najčastejšia v sledovanom regióne je hrdlička poľná – Streptopelia turtur. V uzavretých lesných oblastiach hniezdi na stromoch holub hrivnák- Columba palumbus. Tretím menej častým druhom, ktorý hniezdi v dutinách, je holub plúžik – Columba oenas.
Kukučkotvaré
Kukučka jarabá – Cuculus canorus je známa hniezdnym parazitizmom. Svoje vajcia ukladá do hniezd žltochvostov, trsteniarikov, ľabtušky, ale aj malého orieška.
Sovotvaré

Najbežnejšími druhmi sov v sledovanej oblasti sú sova lesná – Strix aluco, myšiarka ušatá – Asio otus a kuvik plačlivý – Athene noctua.
Z krakľovitých je to dudok chochlatý – Upupa epops. Tento pestro sfarbený vták hniezdi v dutinách starých stromov, múrov, zrúcanín, ale aj v stodoliach a maštaliach.
Ďatlotvaré

V starých sadoch a parkoch žije žlna zelená – Picus viridis. V svetlých listnatých a zmiešaných lesoch žije žlna sivá – Picus canus. V odľahlých lesoch s výskytom starých stromov žije náš najväčší ďateľ čierny – Dryocopus martius. Hojnejší je ďateľ veľký – Dendrocopus major, ktorý žije aj v parkoch, záhradách a sadoch. V horných častiach chotára na stromoch s dostatkom odumretých konárov sa vzácne vyskytuje ďateľ malý – Dendrocopus minor. Podobne vzácny je ďateľ prostredný – Dendrocopus medius. V bučinách Dúžnikov sa vzácne vyskytuje ďateľ bielochrbtý – Dendrocopos leucotos. V svetlých listnatých a zmiešaných lesoch a záhradách hniezdi v dutinách krutihlav hnedý – Jynx torquilla.
Rad spevavce Škovránkovité
Trávnaté biotopy bez stromov, ako aj poľnohospodárska krajina s oziminami sú vhodné pre škovránka poľného – Alauda arvensis. Príbuzná pipíška chochlatá – Galerida cristata je stály vták regiónu. Obľubuje rovnaké stanovištia ako škovránok.
Lastovičkovité
Na ľudské príbytky si privykla lastovička domová – Hirundo rustica a belo-rítka domová – Delichon urbica. Sú to veľmi užitočné vtáky, živiace sa hmyzom.
Trasochvostovité
V blízkosti vodných tokov žije trasochvost biely- Motacilla alba. Na vlhkých pasienkoch hniezdi trasochvost žltý – Motacilla flava. Bystrinky vyhľadáva trasochvost horský – Motacilla cinerea.
Chochláčovité
Počas tuhých zím prilieta k nám zo severu zimný hosť chochláč severský – Bombycilla garrulus. Zo strakošovitých žije na úhoroch porastených tŕnitými kríkmi, v zanedbaných záhradách a sadoch strakoš sivý – Lanius exgubitor a menší príbuzný strakoš kolesár- Lanius minor.
Penicovité a mucháríkovité

Sú veľkou skupinou spevavcov. Pre obmedzený rozsah príspevku menujeme iba najdôležitejších zástupcov. Sedmohlások hájový – Hippolais icterina, penica popolavá – Silvia curruca, penica záhradná – Silvia hortensis, penica čiernohlavá – Silvia melanocephala, kolibkárik spevavý – Phylloscopus trochillus, kolibkárik čipčavý – Phylloscopus collybita a kolibkárik sykavý -Phylloscopus sibilatrix. Králiček zlatohlavý – Regulus regulus patrí medzi našich najmenších spevavcov. Žije prevažne v ihličnatých – hlavne smrekových porastoch. Je to „kolibrík“ našich lesov. Párik týchto vtáčikov v čase hniezdenia žije vo veľmi úzkom spolužití. Spia tesne pritisnuté k sebe. Ak jeden z partnerov zahynie, druhý umrie od žiaľu. Z ďalších druhov uvedieme pŕhľaviara červenkastého – Saxicola rubetra a pŕhľaviara čiernohlavého – Saxicola torquata. Oba druhy obsadzujú vlhké lúky s roztrúsenými skupinkami kríkov. Likvidáciou týchto lokalít sa postupne vytrácajú. Žltochvost domový- Phoenicurus ochruros pôvodom zo skalných oblastí sa čoraz častejšie dostáva k ľudským príbytkom. Dôkazom sú hniezda vo výklenkoch stodôl, garáží, maštali a iných hospodárskych budov. Do tejto skupiny patria majstri spevu – sláviky. Slávik krovinný – Luccinia megarhynchos obýva dočasne listnaté a zmiešané lesy s hustým porastom. Slávik červienka – Erithacus rubecula obľubuje vlhké listnaté a zmiešané lesy, kde samce zimujú a čakajú na svoje družky do jari. Známymi vtákmi tejto skupiny sú drozdy. Drozd čierny – Turdus merula sa postupne stáva „mestským“ vtákom. Sťahovavý drozd plavý – Turdus philomelus prilieta na hniezdiská spoločne so slukou. Drozd čvikotavý – Turdus pilaris vyhľadáva poľné remízky, parky, záhrady a okraje lesov. Snáď najznámejšou a najsympatickejšou skupinou pre bežného pozorovateľa prírody sú sýkorky. Najčastejším druhom je sýkorka bielolíca – Parus major. Jej menšia príbuzná belasá – Parus caeruleus. V ihličnatých lesoch regiónu je hojná sýkorka uhliarka – Parus ater. Najvzácnejšia a snáď aj najkrajšia je sýkorka chochlatá – Parus cirstatus, typický druh ihličnatých lesov.
Brhlíkovité a kôrovnlkovité
Najnápadnejší je brhlík lesný – Sitta europaea. Pri hľadaní potravy sa niekedy pohybuje po kôre stromov aj dolu hlavou. Po kôre obratne šplhá kôrovník krátkoprstý – Certhia brachydactyla a kôrovník dlhoprstý – Certhia familiaris. Do skupiny orieškovitých patri oriešok hnedý – Troglodytes troglodytes. Jeden z najmenších druhov, ktorý však na rozdiel od ostatných spevavcov spieva aj v zime. Vzhľadom na malú hmotnosť spáva v zimných mesiacoch v hniezde spoločne so svojimi príbuznými.
Strnádkovité

V poľnohospodárskej krajine žije strnádka žltá – Emberiza ctrinella. V suchších a teplejších polohách strnádka lúčna – Emberiza calandra. V blízkosti ľudských príbytkov je hojná strnádka záhradná – Emberiza hortulana.
Pinkovité
Pinka lesná – Fringilla coelebs je najhojnejší voľne žijúci európsky vták. U nás prezimujú iba staré samce, mladé sa zo zimovísk vracajú niekoľko týždňov pred samicami. Stehlík pestrý – Carduelis carduelis je krásne vyfarbený vták žijúci v svetlých lesoch, záhradách a parkoch. Keď nehniezdi, obľubuje úhory a plochy porastené bodliakmi. Stehlík čížavý – Carduelis spinus hniezdi v ihličnatých lesoch, ovocných záhradách a parkoch. Stehlík zelený – Carduelis chloris žije v lesoch, kultúrnej krajine, v záhradách a parkoch. Hýľ lesný -Pyrrhula pyrrhula. Tento krásny vták napriek slabému sortimentu spevu očarí aj laika. Žije v lesoch a záhradách. Glezg hrubozobý – Coccothraustes cocco-thraustes je špecializovaný na požieranie semien, predovšetkým kôstok z ovocia. V čerešňovom sade dokáže jeho rodinka spôsobiť hotovú pohromu.
Vrabcovité
Vrabec domový – Passer domesticus je rozšírený po celom svete. Vrabec poľný – P. montanus sa zdržiava v porastoch medzi poliami a na okrajoch dedín.
Škorcovité
Patrí sem škorec lesklý – Sturnus vulgaris. Veľmi prispôsobivý druh, ktorému sa aj v kultúrnej krajine dobre darí. Nemajú ho radi sadovníci, ktorí pestujú čerešne. Ešte menej vinohradníci, pretože na jeseň môže kŕdeľ škorcov zlikvidovať celú úrodu podobne ako obávané kobylky. Orešnica períovaná -Nucifraga caryocatactes žije v smrekových lesoch. Na jeseň zostupujú orešnice do dolín a živia sa lieskovcami.
Krkavcovité
Sojka škriekavá – Garrulus glandarius obýva listnaté, zmiešané, ale aj ihličnaté lesy. Už zďaleka spozoruje nevítaného hosťa a upozorní na to ostatných obyvateľov lesa. Vrana túlavá – Corvus corone hniezdi pri Váhu, odkiaľ zalieta do melčicko-lieskovského regiónu. Havran poľný – Corvus frugilegus je hojný hlavne v zimnom období. V Dúžnikoch hniezdi najväčší z krkavcovitých krkavec čierny – Corvus corax. Bežným vtákom v doline je straka čiernozobá – Pica pica. Väčšina menovaných vtákov patri medzi chránené druhy so spoločenskou hodnotou od 500 do 15.000 Sk za kus. Táto cena však nie je konečná a v dohľadnej dobe sa ešte zvýši.

Cicavce – trieda: Mammalia

Rad hmyzožravce
Najznámejším druhom je užitočný jež západný – Erinaceus europaeus. Medzi užitočné chránené druhy mapovaného regiónu patrí piskor malý – Sorex minutus, piskor obyčajný- Sorex araneus, dulovnica väčšia – Neomys fodiens, dulovnica menšia – Neomys anomalus. Bežným druhom je krt obyčajný – Talpa europaea.
Rad dvojitozubce
Sem patrí zajac poľný – Lepus europaeus a králik divý – Oryctolagus cu-niculus.
Rad hlodavce
Najznámejším zástupcom je veverica stromová – Sciurus vulgaris, častý obyvateľ lesov, parkov a záhrad. V minulosti sa tu hojne vyskytoval syseľ pasienkový – Citellus citellus. Dnes už patrí medzi ohrozené druhy. Častejší je chrček poľný – Cricetus cricetus. V listnatých lesoch žije plch záhradný – Eliomys quercinus. Nie teda v záhradách, ako mylne zavádza druhový názov. Vo veľkých záhradách a ovocných sadoch je častejší plch sivý – Glis glis. Najmenším z tejto trojice je pĺšik lieskový – Muscardinus avellanarius, obyvateľ všetkých typov lesa bohatých na podrast. Do čeľade hrabošovitých patri hrdziak lesný – Clethrionomys glareolus, hraboš poľný – Microtus arvalis, hraboš podzemný – Pitymys subterraneus a najväčší zo skupiny hryzec vodný -Arvicola terrestris. V lesoch žije ryšavka krovinná – Apodemus sylvaticus. V roku 1905 bola privezená do Čiech zo Severnej Ameriky kvôli kožušine ondatra pižmová – Ondatra zibethicus. V priebehu necelého storočia sa natoľko premnožila, že sa dnes vyskytuje snáď pri každom potoku vrátane Melčického a Ivanovského.
Rad šelmy
Najčastejším druhom tejto skupiny je líška hrdzavá – Vulpes vulpes, častý prenášač besnoty aj na človeka. Menej častý je jazvec lesný – Meles meles.
Pre vzácnu kožušinu je vyhľadávaný v zime hranostaj čiernochvostý – Mustela erminea. Hojnejšie sa tu vyskytuje jeho príbuzná lasica myšožravá – Mustela nivalis. K ľudským príbytkom sa často približuje tchor tmavý – Mustela putorius. Kuna lesná – Martes martes obýva všetky typy lesov. Príbuzná kuna skalná – Martes foina je častejšia pri ľudských obydliach. Tam, kde v lesoch žijú kuny lesné, tam kuny skalné osídľujú osady, dediny, okraje vôd. V masíve Dúžnikov žije mačka divá – Felis silvestris. Z Bošáckej do Melčickej doliny prechádza hlavne v zime rys ostrovid – Felis lynx.
Rad párnokopytníky
V lesoch melčicko-lieskovského regiónu žije diviak lesný – Sus scrofa, srnec lesný – Capreolus capreolus a prechodne aj jeleň lesný- Cervus elaphus.