Navigácia

Obsah

Príroda

Flóra

Prírodné pomery
Komplex prírodného prostredia na území Melčice-Lieskové ovplyvňujú mnohé činitele. Medzi najdôležitejšie patrí geografická poloha, geomorfo-logické členenie, geologická stavba a podnebie.
Obec sa rozprestiera v Považskom podolí na úpätí Bielych Karpát. Nadmorská výška v Melčiciach dosahuje 202 m n. m. a v Lieskovom 205 m n. m. Plochý povrch odlesnenej časti chotára tvoria naplaveniny Váhu a postupne prechádza do pahorkatiny cez vrchovinu až do nízkej hornatiny s mohutnými tvrdošmi.
V zmysle regionálneho geomorfologického členenia Slovenska územie je súčasťou alpsko-himalájskej sústavy, podsústavy Karpaty, provincie Západné Karpaty a subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty. Územie obce je súčasťou krajinného celku Biele Karpaty a celku Považské podolie, ktoré tu zasahujú z oblasti Slovensko-moravské Karpaty.
Ku celku Biele Karpaty patria najvyššie časti pohoria v chotári, najvyšší bod dosahujú Dúžniky 807 m n. m. Ku celku Považské podolie patria podstatné časti územia obce.
Výškové rozpätie v chotári sa pohybuje v rozmedzí 196 m n. m. – najnižší bod v nive Váhu a 807 m n. m. – najvyšší bod v chotári Dúžniky.
Územie chotára z klimatického hľadiska môžeme rozdeliť do typu kotlinovej klímy a horskej klímy.
Intravilán obce s priľahlými časťami Považského podolia charakterizuje kotlinová klíma, ktorá môže byť teplá s priemernou teplotou v najteplejšom mesiaci júli 18,5°C – 20°C a mierne teplá s priemernou teplotou v najteplejšom mesiaci júli 17°C – 18,5°C. Ročný úhrn zrážok predstavuje 600 – 800 mm.
Najvyššie hrebene v chotári charakterizuje typ horskej klímy a subtyp chladná klíma, v najchladnejšom mesiaci januári priemerná teplota dosahuje –5°C až –6,5°C a v najteplejšom mesiaci júli priemerná teplota dosahuje 13,5°C až 16°C. Ročný úhrn zrážok predstavuje 800 –1 100 mm. V predhorí Bielych Karpát sa vyskytuje subtyp mierne teplá klíma. Priemerné teploty dosahujú o málo vyššie hodnoty a úhrn zrážok je o niečo nižší.
Hydrologický územie patrí do povodia Váhu, odvodňujú ho pravostranné prítoky Melčický a Žabokrécky potok.
Hlavným zásobovateľom povrchových vôd sú dažďové a snehové zrážky. Najväčší prietok majú na jar a najmenší na sklonku leta.
Z podzemných vôd musíme spomenúť významný prvok – minerálny prameň, ktorý je vzdialený 1,3 km od obce. Leží v poľnej časti, ktorá sa nazýva Kamenná dolina na pravej strane Melčického potoka. Je to slabo minerali-zovaná hydrouhličitanová studená kyselka.
V pôdnej pokrývke môžeme najlepšie sledovať rozmanitosť prírodných pomerov. V chotári sú zastúpené hnedé lesné pôdy a v alúviu Váhu sa vytvorili nivné pôdy. Katastrálne územie obce má rozlohu 2137 ha. Poľnohospodárske družstvo v rastlinnej výrobe sa zameriava na pestovanie jačmeňa, pšenice, kukurice, cukrovej repy, zemiakov a krmovín. Vzhľadom na dobré klimatické a pôdne podmienky na ploche 12 ha pestujú v Melčiciach chmeľ. V živočíšnej výrobe sa venujú chovu hovädzieho dobytka a ošípaných. V Melčickej doline sa rozprestierajú i ovocné sady o výmere 27,5 ha.
Flóra okolia Melčice-Lieskové
Rastlinný kryt je súčasťou biosféry a je odrazom geomorfologickej členitosti územia. Dnešný stav je výsledkom dlhodobého vývoja. Podľa fytogeogra-fického (rastlinno-zemepisného) členenia Slovenska územie chotára sa pričleňuje do oblasti západokarpatskej horskej flóry (Carpaticum occidentale) a obvodu predkarpatskej flóry (Praecarpaticum). Súčasťou tohto obvodu je okres Južné Biele Karpaty.

História botanického výskumu
Biele Karpaty oplývajú bohatstvom rastlinných druhov. Krásy flóry obdivovali viacerí domáci a zahraniční botanici už koncom minulého a začiatkom tohto storočia. Malebnosť tohto kraja učarila aj lubinskému rodákovi, poprednému slovenskému botanikovi dr. J. Ľ. Holubymu, zakladateľovi vedeckého floris-tického výskumu Bielych Karpát. Zo svojho pôsobiska Zemianskeho Podhradia, kde účinkoval ako evanjelický kňaz, takmer pol storočia podnikal výskumné cesty do bielokarpatských lesov, lúk, rúbanísk a údolí. Zážitky z cesty po Ivanovských horách opísal v príspevku Das Ivanóczer Gebirg im sudwestlichen Theile des Trencsiner Comitates (1865) – Ivanovské hory v juhozápadnej časti Trenčianskej župy. Nečakal, že objaví nové druhy, ale žiadalo sa mu vlastnými rukami nazbierať tamojšie vzácne rastliny. Bol vynikajúcim znalcom flóry Trenčianskej, Nitrianskej a Bratislavskej župy a rady dalšfcl lokalít. S výsledkami svojich výskumných ciest oboznamoval vedecký svet na stránkach domácich a zahraničných časopisov. Zhromaždil obrovsť prírodné dedičstvo v podobe herbárových dokladov, ktoré sa nachádzaj vo významných herbárových zbierkach múzeí nielen v bývalej ČSFF i v mnohých štátoch Európy. Fragment herbára dr. J. Ľ. Holubyho sa nachádza i v Trenčianskom múzeu a je cenným dokladom o vegetácii minulého storočia v našom regióne.
Zvýšený záujem o floristické a vegetačné pomery Bielych Karpát začal po vzniku Československa. Pracovali tu viacerí slovenskí, moravskí a českí botanici K. Domin, P. Sillinger, J. Klika, R. Mikyška, J. Podpera a cfalšl.
Významný prínos na poli regionálnej floristiky mal Jozef Lukáš, ktorý v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch pracoval ako okresný konzervátor ochrany prírody v Trenčíne. Podal návrh na vyhlásenie viacerých chránených území v oblasti Bielych Karpát. V melčickom chotári sa zaslúžil o vyhlásenie chráneného náleziská klokoča perovitého – Staphyllea pinnata, ktorý predstavuje v Melčickej doline prirodzenú lokalitu a vytvára bohatú populáciu v dĺžke asi 1 300 m po oboch stranách potoka.
Biele Karpaty sú stredobodom záujmu botanikov i v súčasnosti. V poslednej dobe pracovníci Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty a Slovenskej agentúry životného prostredia sa intenzívne venujú štúdiu vybraných druhov územia.

Prehľad typov vegetácie
V krajinnom celku Melčice-Lieskové predstavujú prirodzenú potenciálnu vegetáciu tieto rastlinné spoločenstvá: Sx Lužné lesy vŕbovo-topoľové Salicion albae (Oberd. 1922) Th. Muller et Górs. 1958. U Lužné lesy nížinné Ulmenion Oberd. 1953 Al Lužné lesy podhorské a horské Alnenion glutinoso-incanae Oberd. 1953 C Dubovo-hrabové lesy karpatské Carici pilosa – Carpinenion betuli J. et M. Michalke ined. Qc Dubovo-cerové lesy Quercetum petraeae-cerris Soó 1957 s. l. Fs Bukové kvetnaté lesy podhorské Eu-Fagenion Oberd. 1957 p. p. min.

Lužné lesy vŕbovo-topoľové
Priraďujeme ich ku zväzu Salicion albae (Oberd. 1933) Th. Muller et Górs 1958, Salicion triandraeTh. Muller etGôrs 1958. Spoločenstvo lužných lesov vŕbovo-topoľových je v podstate obmedzené len na breh Váhu. V súčasnosti sa nemôže plne rozvinúť, jeho rozloha je potlačená na úkor poľnohospodárskej pôdy.

Lužné lesy nížinné
Zatriedujeme do podzväzu Ulmenion Oberd. 1953. Časť chotára, ktorá leží v Trenčianskej kotline, bola v minulosti porastená lužnými lesmi nížinnými, časnej dobe sa spoločenstvo takmer nevyskytuje.

Lužné lesy podhorské a horské

Patria ku podzväzu Alnenion glutinoso – incanae Oberd. 1953. Melčický a Žabokrécky potok v extraviláne lemuje pozmenené spoločenstvo vlhkomil-ných lužných lesov podhorských a horských.
Typickým druhom v drevinnej skladbe je jelša lepkavá – Alnus glutinosa L., javor poľný – Acer campestre L., topoľ biely – Polulus alba L., topoľ osikový -Populus tremula L., pristupuje agát biely- Robinia pseudoacacia L., čerešňa vtáčia – Cerasus avium (L)Moench., vŕba košikárska – Salix viminalis L., vŕba krehká – Salix fragilis L. a vŕba rakytová – Salix caprea L.
Krovinné poschodie zastupuje baza čierna – Sambucus nigra L., baza chab-zdová – Sambucus ebulus L., bršlen európsky – Euonymus europaeus L., hloh jednosemenný – Crataegus monogyna Jacq., lieska obyčajná – Corylus avellana L., ostružina ožinová – Rubus caesius L., ruža šípové – Rosa canina L., slivka trnková – Prunus spinosa L., svíb krvavý- Swida sanguinea (L).Opiz., vtáčí zob – Ligustrum vulgare L., popínavý chmeľ obyčajný- Humulus lupulus L. a plamienok plotný – Clematis vitalba L.
Bylinné poschodie reprezentujú druhy čerkáč obyčajný – Lysimachia vul-garis L., čerkáč peniažtekový – Lysimachia nummularia L., hluchavka purpurová – Lamium purpureum L., horčiak pieprový – Persicaria hydropiper(L)Spach, chren dedinský – Armoracia rusticana Gaertn., iskerník prudký – Ranunculus acris L., kapsička pastierska Capsella bursa – pastoris (L.)Med., komonica lekárska – Melilotus officinalis (L.)Pall., konopáč obyčajný – Eupatorium cannabinum L., kostihojlekársky – Symphytum officinale L., lastovičník väčší – Chelidonium majus L., lipkavecobyčajný- Galium aparine L., lopúch väčší – Arctium lappa L., lucerna chmeľovitá – Medicago lupulina L., lucerna kosá-kovitá – Medicago falcata L., mydlica lekárska – Saponaria officinalis L., mäta dlholistá – Mentha longifolia (L)Huds., nátržník husí – Potentilla anserina L., netýkavka Royleho – Impatiens roylei Walp., pakost smradľavý – Geranium robertianum L., palina obyčajná – Artemisia vulgaril L., pichliač zelinový – Cirsium oleraceum (L.)Socp., podbeľ liečivý -Tussilago farfara L., pŕhľava dvojdomá – Urtica dioica L., pupalka dvojročná – Oenothera biennis L., pupenec roľný – Convolvulus arvensis L., púpava lekárska – Taraxacum officinale Web. in Wiggers, pyštek obyčajný – Linaria vulgaris Milí., reznačka laločnatá – Dactylis glomerata L., sitina sivá – Juncus inflexus L., skorocel prostredný – Plantago média L., slez nebadaný – Malva neglecta Wallr., stavikrv vtáčí – Polygonum aviculare L., šalvia praslenatá – Šalvia verticillata L., štetka lesná – Dipsacus sylvestris Huds., štiavec konský – Rumex hydrolapathum Huds., valeriána le kárska – Valeriána officinalis L., veronika obyčajná – Veronica chamaedrys L., vesnovka obyčajná – Cardaria drába Desv., vika plotná – Vicia sepium L., vratič obyčajný – Tanacetum vulgare L., vrbica vŕbolistá – Lythrum salicaria L. vŕbovka ružová – Epilobium roseum Schreb., zádušník brečtanovitý- Glechoma

Dubovo-hrabové lesy karpatské
Predstavujú najrozšírenejšie lesné spoločenstvo, ktoré zaberá v chotári n,žš,e polohy do výšky 450 m n. m. Fytocenologicky ich môžeme priracľť ku zväzu Canci pilosae – Carpineniou betuli J. et M. Michalke ined
V stromovom poschodí tvorí dominantnú drevinu dub zimný – Quercus petraea (Matt.)Liebl. a hrab obyčajný- Carpinus betulus L., miestami pristupuje buk lesný- Fagus sylvatica L., čerešňa vtáčia – Cerasus avium (L )Moench javor poľný – Acer campestre L. a lipa malolistá – Tilia cordata Milí
Krovinné poschodie zastupuje najmä baza čierna – Sambucus nigra L bršlen európsky – Euonymus europaeus L., v teplejších lokalitách pristupuje drieň obyčajný – Cornus más L. a chránený druh klokoč perovitý – Staphylea pinnata L. V poraste je ďalej vtrúsený hloh obyčajný – Crataegus laevigata (Poiret.)DC., kalina sirípútková – Viburnum lantana L., lieska obyčajná – Corylus avellana L., ostružina ožinová – Rubus caesius L., ruža šípová – Rosa canina L., slivka trnková – Prunus spinosa L., svíb krvavý – Svvida sanguinea (L.) Opiz. a vtáčí zob – Ligustrum vulgare L.
Druhové zloženie bylinného podrastu je veľmi pestré, typické sú tieňomilné a polotieňomilné rastliny. Z významnejších druhov sa vyskytuje bažanka trváca – Mercurialis perennis L., čarovník obyčajný- Circaea lutetiana L., čermeľ hájny- Melampyrum nemorosum L., čistec lesný – Stachys sylvatica L., fialka lesná – Viola reichenbachiana Jordán ex Boreau., hrachor jarný – Lathyrus vernus (L)Bernh., hrachor čierny – Lathyrus niger (L)Bernh., hviezdnatec čemerícový- Hacquetia epipactis (Scop.)DC., chlpaňa chlpatá – Luzula pilosa (L)Wolld., chrastavec roľný – Knautia arvensis (L.)Coulter, jahoda obyčajná – Fragaria vesca L., jastrabník lesný – Hieracium murorum L., jarva obyčajná – Clinopodium vulgare L., kokorík mnohokvetý- Polygonatum multiflorum (L.)AII., konvalinka voňavá – Convallaria majalis L., kostihoj hľuznatý – Symphytum tuberosum L., krtičník hľuznatý – Scrophularia nodosa L., kuklik mestský – Geum urbanum L., kručinka farbiarska – Genista tinctoria L., lipkavecmarínkový – Galium odoratum L., lipnica hájna – Poa nemoralis L., lykovec jedovatý – Daphne mezereum L., luskáčlekársky Vincetoxicum hirundinaria N. M. VVolf., lýrovka obyčajná – Lapsana communis L., mednička jednokvetá – Melica uniflora Retz., mednička ovisnutá – Melica nutans L., medunka medovkolistá – Melittis melissophyllum L., pakost smradľavý – Geranium robertianum L., pľúcnik lekársky – Pulmonaria officinalis L., veternica iskerníkovitá – Anemonoides ranunculoides (L)Holub., veterník žluškovitý – Isopyrum thalictroides L., vstavač bledý – Orchis pallens L., vŕbovka ružová – Epilobium roseum Schreb. a zubačka cibuľkonosná – Dentaria bulbifera L.

Dubo – cerové lesy
Vytvárajú v súčasnej dobe malé lesné komplexy v pôvodných dubovo- hrabových lesoch Priraďujeme ich k asociácii Quercetum petraeae – cerns
V chotári sa nachádzajú na Lúkovskom vrchu a osade Jurákovci.
V drevinnej skladbe je zastúpený dub žltkastý – Quercus dalechampii Ten., dub cerový – Quercus cerris L., dub mnohoplodý – Quercus polycarpa Schur., oristupuje čerešňa vtáčia – Cerasus avium (L)Moench., hrab obyčajný -Carpinus betulus L., jarabina brekyňová – Sorbus tormmalis (L.)Crantz., javor poľný – Acer campestre L. a lipa malolistá – Tilia cordata Milí.
V pásme krovín sa vyskytuje teplomilný bršlen európsky – Euonymus europaeus L. a drieň obyčajný – Cornus más L., pristupuje hloh obyčajný -Crataegus laevigata (Poir.)DC., javor poľný – Acer campestre L., lieska obyčajná – Corylus avellana L., ostružina ožinová – Rubus caesius L., rešetliak prečisťujúci – Rhamnus catharticus L., ruža šípová – Rosa canina L., svíb krvavý- Swida sanguinea (L.)Opiz., vtáčízob – Ligustrum vulgare L. Na kríkoch a kmeňoch stromov sa ovíja brečtan popínavý – Hedera helix L. a plamienok plotný- Clematis vitalba L.
Bylinné pásmo je veľmi pestré a nachádza sa tu cesnačka lekárska – Alliaria petiolata (Marsch.-Bieb.)Cavara et Grande, čistec lesný – Stachys sylvatica L., fialka lesná – Viola reichenbachiana Jordán ex Boreau, hviezdnatec čemericový- Hacquetia epipactis (Scop.)DC., hluchavka purpurová – Lamium purpureum L., hrachor čierny- Lathyrus niger (L.)Bemh., jahoda drúzgavicová – Fragaria moschata Duch., jastrabník lesný – Hieracium murorum L., ka-mienkovec modropurpurový – Buglossoides purpureocaerulea (L)Johnst., kokorík mnohokvetý – Polygonatum multiflorum (L.)AII., konvalinka voňavá -Covnallaria majalis L., kopytník európsky – Asarum europaeum L, krkoška chlpatá – Chaerophyllum hirsutum L., kruštík – Epipactis sp., kuklík mestský -Geum urbanum L., dubinný teplomilný druh lazer trojlaločný- Laser trilobum (L)Borkh., lipkavec marínkový – Galium odoratum (L.)Scop., lipkavec Schultesov- Galium schultesii Vest., lipnica hájna – Poa nemoralis L., luskáč lekársky – Vincetoxicum hirundinaria N. M. Wolf., ľalia zlatohlavá – Lilium martagon L., ľubovník chlpatý – Hypericum hirsutum L., teplomilný druh medmčka jednokvetá – Melica uniflora Retz. a mednička ovisnutá – Melica nutans L., medunica medovkolistá – Melittis melissophyllum L., mliečnik chvojkový – Tithymaluscypa­rissias(L.)Scop­.,mliečnik mandľolistý – Tithymalus amygdaloides (L.)Hill., ostrica prstnatá – Carex digitata L., pakost smradľavý mum robertianum L., pľúcnik lekársky – Pulmonaria officinalis L., prvosienka vyššia – Primula elatior (L.)Hill., pŕhľava dvojdomá – Urtica dioica L., púpava lekárska – Taraxacum officinale Web. in Wiggers, repík lekársky – Agrimonia eupatoria L., reznačka hájna – Dacty|is polygama Horvátovszky, skoroce/ väčší – Plantago major L., vemenník dvojlistý – Platanthera bifolia (L)LC.Rich., Veronika obyčajná – Veronica chamaedrys L., veterníkžltuškovitv – Isopyrum thalictroides L., vstavačmužský-Orchis morio L., vstavač vojenský – Orchis militaris L., zádušník chlpatý – Glechoma hirsuta Waldst et Kit zbehovec plazivý- Ajuga reptans L., zubačka cibuľkonosná – Dentaria bulbifera L., zvonček broskyňolisý – Campanula persicifolia L. a žindava európska – Sanicula europaea L.

Bukové kvetnaté lesy podhorské
Predstavujú lesné spoločenstvo, ktoré ležt v susedstve dubovo-hrabových lesov a zaberá v chotári územie s najvyššou nadmorskou výškou – pohorie Dúžniky. Priraďujeme ich ku podzväzu Eu – Fagenion Oberd. 1957 p. p. min.
V drevinovom zložení sa prirodzene vyskytuje buk lesný- Fagus sylvatica L., ktorý má dominantné postavenie. Z ďalších drevín pristupuje brest horský – Ulmus glabra Huds., dub zimný – Quercus petraea (Mattusch.)Liebľ, hrab obyčajný – Carpinus betulus L., javor horský – Acer pseudoplatanus L., javor mliečny – Acer platanoides L., lipa malolistá – Tilia cordata Milí., smrek obyčajný – Picea abies (L.)Karst. a smrekovec opadavý – Larix decidua Milí. Krovinný podrast vytvárajú druhy stromového poschodia v podobe mladých jedincov a pristupuje javor poľný – Acer campestre L., lieska obyčajná – Corylus avellana L. a vtáčí zob – Ligustrum vulgare L. Bylinné poschodie vytvárajú druhy bažanka trváca – Mercurialis perennis L., čarovník alpínsky – Circaea alpina L., čistec lesný – Stachys sylvatica L., na vlhkých miestach pristupuje deväťsil biely- Petasites albus (L)Gaertn. Z ďalších druhov sa tu nachádza fialka lesná – Viola reichenbachiana Jordán ex Boreau., hniezdovka hlístová – Neottia nidus – avis (L)LC.Rich., hluchavnlk žltý – Galeobdolon luteum Huds. emend. Holub., hrachor jamý-Lathyrus vernus (L.)Bemh., hviezdica veľkokvetá – Stellaria holostea L., hviezdnatec čemericový – Hacquetia epipactis (Scop.)DC., chochlačka dutá – Corydalis cava (L.) Schweigg. et Koerte, chrastavec roľný – Knautia arvensis (L)Coulter, jahoda obyčajná – Fragaria vesca L., jastrabníklesný – Hieracium murorum L., kokorlk mnohokvetý- Polygonatum multiflorum (L.)AII., kopytník európsky – Asarum europaeum L., kostihoj hľuznatý- Symphytum tuberosum L., krtičník hľuznatý – Scrophularia nodosa L., kuklík mestský -Geum urbanum L., kyslička obyčajná – Oxalis acetosella L., lipkavec marinkový – Galium odoratum (L.)Scop., lipkavec lesný – Galium sylvaticum L., lipkavec Schultesov- Galium schultesii Vest., lykovec jedovatý – Daphne mezereum L., ľalia zlatohlavá – Lilium martagon L., mliečnik chvojkový – Tithymalus cyparissias (L.)Scop., mliečnik mandľolistý- Tithymalus amygdaloides (L.)Hilľ, ostrica chlpatá – Carex pilosa Scop., pakost smradľavý – Geranium robertianum L., papraď samčia – Dryopteris filix – más (L)Schott, pľúcnik lekársky – Pulmonaria officinalis L., prilbovka biela – Cephalanthera damasonium (Mill.)Druce, prilbovka červená – Cephalanthera rubra (L)L C. Rich., prvosienka vyššia – Primula elatior (L )Hill., pŕhľava dvojdomá – Urtica dioica L., starček hájny – Senecio nemorensis L., srnovník purpurový- Prenanthes purpurea L., šalátovka mórová – Mycelis muralis (L.)Dumort., šalvia lepkavá – Šalvia glutinosa L., škripina lesná – Scirpus sylvaticus L., vemenník dvojlistý- Platanthera bifolia (L)L C. Rich veronika lekárska – Veronica officinalis L., vŕbovka horská – Epilobium montánum L., zádušnfk chlpatý – Glechoma hirsuta Waldst. et Kit., zubačka cibuľkonosná – Dentaria bulbifera L., zvonček pŕhíavolistý – Campanula trachelium L. a žindava európska – Sanicula europaea L.
Okrem lesných porastov sa v katastrálnom území Melčice-Lieskové nachádzajú i nelesné porasty.

Lúky
Druhovo najbohatšie a najcennejšie lúčne spoločenstvo, tzv. kvetnaté lúky v chotári Melčice-Lieskové patrí do triedy Festuco – Brometea Br. – BI. et Túxen 1943. Na miestach pôvodných dubovo-hrabových lesov a podhorských bučín sa vytvorila náhradná nelesná formácia – lúčne spoločenstvo, ktoré vyniká floristickou pestrosťou a druhovým bohatstvom, striedajú sa tu druhy lesa, lúčne, lemové, vlhkomilné a suchomilné. V súčasnosti ich rozloha je značne obmedzená.
Spoločenstvo je zložené z nasledovných druhov: čerkáč peniažtekový -Lysimachia nummularia L., čermeľ hájny- Melampyrum nemorosum L., černo-hlávok obyčajný – Prunella vulgaris L., ďatelina plazivá – Trifolium repens L., ďatelina lúčna – Trifolium pratense L., ďatelinka pofná – Chrysaspis campestris (Schreb. in Sturm.)Desv., horčiak menší – Persicaria minor (Huds.)Opiz., horčinka chochlatá – Polygala comosa Schkuhr, hrachor lúčny – Lathyrus pratensis L., chlpaňa poľná – Luzula campestris Lám. et DC., chlpánik Bauhinov – Pilosella bauhinii(Bess.)Arv. – Touv.ss., iskerník hľuznatý – Ranunculus bulbosus L., iskerník mnohokvetý – Ranunculus polyanthemos L., jahoda drúzgavicovä – Fragaria moschata Duch., jahoda obyčajná – Fragaria vesca L., komonica lekárska – Melilotus officinalis (L.)Pall., kozinec sladkolistý – As- tragalus glycyphyllos L., kozobrada východná – Tragopogon orientalis L., krížavka jarná – Cruciata glabra (L.)Ehrend., ľan prečisťujúci – Linum cathar- ticum L., lipnica lúčna – Poa pratensis L., – Hypericum perforatum L., lucerna ďatelinová – Medicago lupulina L., margaréta včasná – Leucanthemum ircutia- num Turcz., medúnokmäkký – Holcus mollis L., mličnik chvojkový-Tithymalus cyparissias (L.)Scop., mrvica perístá – Brachypodium pinnatum (L)P. Beauv., oman mečolistý – Inula ensifolia L., orííček obyčajný – Aquilegia vulgaris L., ovsík obyčajný- Arrhenatherum elatius (L)R Beauv., peniažtek prerastenolistý – Thlaspi perfoliatum L., pichliač roľný – Cirsium arvense (L.)Scop., prvosienka jarná – Primula veris L., piesočnica dúškolistá – Arenaria serpyllifolia L., psiarka lúčna – Alopecurus pratensis L., púpavec srstnatý – Leontodon hispidus L., pyštek obyčajný – Linaria vulgaris Milí., ranostaj pestrý – Coronilla varia L, rasca lúčna – Carum carvi L., repík lekársky – Agrimonia eupatoria L., rebríček obyčajný – Achillea millefolium L., reznačka laločnatá – Dactylis glomerata L., rozchodník šesťradový – Sedum sexangulare L., rožec obyčajný – Cerastium holosteoides Fries. ampl. Hýľ, sedmokráska obyčajná – Bellis perennis L., skorocel kopijovitý – Plantago lanceolata L., skorocel prostredný – Plantagô média L., stoklas vzpriamený – Bromus erectus Huds., šalvia lúčna – Šalvia pratensis L., šalvia praslenatá – Šalvia verticillata L., škarda dvojročná – Crepis biennis L., štiav lúčny – Acetosa pratensis Milí., štrkáč menší – Rhinanthus minor L., timotejka lúčna – Phleum pratense L., tomka voňavá – Anthoxanthum odoratum L., traslica prostredná – Briza média L., túžobník obyčajný -Filipendula vulgaris Moench., veronika obyčajná – Veronica chamaedrys L., vika plotná – Vicia sepium L., zbehovec plazivý – Ajuga reptans L. a zvonček konáristý – Campanula patula L.
V súčasnej dobe v nižších polohách melčicko-lieskovského chotára sú rozšírené lúky, ktoré môžeme priradiť ku zväzu Arrhenatherion Koch 1926. Spoločenstvo osikových lúk je ochudobnené o podstatnú časť druhového bohatstva -je to negatívny dôsledok intenzívneho hnojenia a prisievania kultúrnych druhov tráv.
V spoločenstve sa nachádzajú druhy ďatelina lúčna – Trifolium pratense L., ďatelina plazivá – Trifolium repens L., kostrava lúčna – Festuca pratensis L., ľadenec rožkatý – Lotus corniculatus L., ľubovník bodkovaný – Hypericum perforatum L., margaréta včasná – Leucanthemum ircutianum Turcz., medúnok vlnatý- Holcus lanatus L., ovsík vyvýšený- Arrhenatherum elatius (L)P. Beauv. ex J. S., púpava lekárska – Taraxacum officinale Web. in Wiggers, púpavec srstnatý- Leontodon hispidus L., reznačka laločnatá – Dactylis glomerata L, skorocel kopijovitý – Plantago lanceolata L., šalvia lúčna – Šalvia pratensis L., šalvia praslenatá – Šalvia verticillata L., štiav lúčny – Acetosa pratensis Milí., štiav tupolistý – Rumex obtusifolius L., Sír/čáč menší – Rhinanthus minor L., timotejka lúčna – Phleum pratense L., tomka voňavá – Anthoxanthum odoratum L., traslica prostredná – Briza média L., veronika obyčajná – Veronica chamaedrys L., zbehovec plazivý – Ajuga reptans L. a zvonček konárístý -Campanula patula L.
Vo flóre chotára sa vyskytujú poľné druhy burín, ktoré vplyvom chemizácie poľnohospodárstva sú silne ohrozené. V okopaninách na záhumienkach sa nachádza drapuľa roľná – Sherardia arvensis L. a papuľka menšia – Antirrhi-num orontium L.

Zoznam ohrozených druhov
V chotári melčicko-lieskovskom sa nachádzajú rastlinné druhy, ktoré si vyžadujú zvláštnu pozornosť a ochranu. Podľa stupňa ohrozenia ich môžeme roztriediť do kategórie:

Veľmi ohrozené taxóny
• prilbovka červená – Cephalanthera rubra (L.)L. C. Rich.
• vstavač bledý – Orchis pallens L.
• vstavač obyčajný – Orchis morio L.
• vstavač vojenský – Orchis militaris L.

Ohrozené taxóny
• drieň obyčajný – Cornus más L.
• lazertrojlaločný- Laser trilobum (L)Borkh.
• lykovec jedovatý – Daphne mezereum L.
• prilbovka biela – Cephalanthera damasonium (Mill.)Druce
• prvosienka vyššia – Primula elatior L.
• vemennfk dvojlistý – Platanthera bifolia (L)L C. Rich.

Vzácnejšie taxóny, ktoré si vyžadujú pozornosť
• čarovník alpínsky – Circaea alpina L.
• hviezdnatec čemericový – Hacquetia epipactis (Scop.)DC.
• kamienkovec modropurpurový – Buglossoides purpureocaerulea (L.)Johnst.
• klokoč pórovitý – Staphyllea pinnata L.
• konvalinka voňavá – Convallaría majalis L.
• kruštlk – Epipactis sp.
• medunka medovkolistá – Melittis melissophyllum L.
• oman mečolistý – Inula ensifolia L.
• zubačka cibuľkonosná – Dentaría bulbifera L.

Parky
Kaštieľ rodiny Szalavszkých je postavený v miestnej časti Zemianske Lieskové. Nachádza sa v areáli parku a v súčasnosti slúži ako školská družina. V parku rastú viaceré listnaté dreviny obohatené ihličnanmi. Najcennejšia je skupina tisu obyčajného – Taxus baccata L., ktorý je usporiadaný do kruhu. Cenné sú i skupiny borovice lesnej – Pinus sylvestris L., borovice čiernej -Pinus nigra Arnold., jedle bielej – Abies alba Milí. a smreka pichľavého – Picea pungens Engelm., ktorý lemuje okraj parku popri štátnej ceste. Pri budove školy sa nachádza mohutný solitér duba letného – Quercus robur L., duba zimného – Quercus petraea (Matt.)Liebl. a pagaštana konského – Aesculus hippocastanum L. V parku sú vysadené i rôzne druhy okrasných kríkov a ovocných drevín.
Kaštieľ rodiny Silvayovcov sa nachádza tiež v časti Zemianske Lieskové, je obkolesený prírodným parkom zo starších, prevažne listnatých drevín. Parkové dreviny predstavujú agát biely- Robinia pseudoacacia L., borovica lesná – Pinus sylvestris L., breza previsnutá – Betula pendula Roth., jaseň štíhly -Fraxinus excelsior L., javor horský – Acer pseudoplatanus L., lipa veľkolistá -Tilia platyphyllos Scop., orgován obyčajný – Syringa vulgaris L. Najhodnotnejšou drevinou je ľaliovník tulipánokvetý – Liriodendron tulipifera L., ktorý má domovinu v Severnej Amerike. V parkuje vysadený i orech kráľovský – Juglans regia L.
Prírodná hodnota oboch parkov značne utrpela, je tu nutná rekonštrukcia.
Flóra v chotári Melčice-Lieskové napriek negatívnym antropickým zásahom oplýva druhovou pestrosťou a bohatstvom mnohých vzácnych druhov. Chráňme si tieto skvosty, aby sa zachovali aj pre budúce generácie.