Melčice - Lieskové
Obec Melčice - Lieskové

Výber jazyka

Flóra

Prírodné pomery

Komplex prírodného prostredia na území Melčice-Lieskové ovplyvňujú mnohé činitele. Medzi najdôležitejšie patrí geografická poloha, geomorfo-logické členenie, geologická stavba a podnebie.
Obec sa rozprestiera v Považskom podolí na úpätí Bielych Karpát. Nadmorská výška v Melčiciach dosahuje 202 m n. m. a v Lieskovom 205 m n. m. Plochý povrch odlesnenej časti chotára tvoria naplaveniny Váhu a postupne prechádza do pahorkatiny cez vrchovinu až do nízkej hornatiny s mohutnými tvrdošmi.
V zmysle regionálneho geomorfologického členenia Slovenska územie je súčasťou alpsko-himalájskej sústavy, podsústavy Karpaty, provincie Západné Karpaty a subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty. Územie obce je súčasťou krajinného celku Biele Karpaty a celku Považské podolie, ktoré tu zasahujú z oblasti Slovensko-moravské Karpaty.
Ku celku Biele Karpaty patria najvyššie časti pohoria v chotári, najvyšší bod dosahujú Dúžniky 807 m n. m. Ku celku Považské podolie patria podstatné časti územia obce.
Výškové rozpätie v chotári sa pohybuje v rozmedzí 196 m n. m. – najnižší bod v nive Váhu a 807 m n. m. – najvyšší bod v chotári Dúžniky.
Územie chotára z klimatického hľadiska môžeme rozdeliť do typu kotlinovej klímy a horskej klímy.
Intravilán obce s priľahlými časťami Považského podolia charakterizuje kotlinová klíma, ktorá môže byť teplá s priemernou teplotou v najteplejšom mesiaci júli 18,5°C – 20°C a mierne teplá s priemernou teplotou v najteplejšom mesiaci júli 17°C – 18,5°C. Ročný úhrn zrážok predstavuje 600 – 800 mm.
Najvyššie hrebene v chotári charakterizuje typ horskej klímy a subtyp chladná klíma, v najchladnejšom mesiaci januári priemerná teplota dosahuje –5°C až –6,5°C a v najteplejšom mesiaci júli priemerná teplota dosahuje 13,5°C až 16°C. Ročný úhrn zrážok predstavuje 800 –1 100 mm. V predhorí Bielych Karpát sa vyskytuje subtyp mierne teplá klíma. Priemerné teploty dosahujú o málo vyššie hodnoty a úhrn zrážok je o niečo nižší.
Hydrologický územie patrí do povodia Váhu, odvodňujú ho pravostranné prítoky Melčický a Žabokrécky potok.
Hlavným zásobovateľom povrchových vôd sú dažďové a snehové zrážky. Najväčší prietok majú na jar a najmenší na sklonku leta.
Z podzemných vôd musíme spomenúť významný prvok – minerálny prameň, ktorý je vzdialený 1,3 km od obce. Leží v poľnej časti, ktorá sa nazýva Kamenná dolina na pravej strane Melčického potoka. Je to slabo minerali-zovaná hydrouhličitanová studená kyselka.
V pôdnej pokrývke môžeme najlepšie sledovať rozmanitosť prírodných pomerov. V chotári sú zastúpené hnedé lesné pôdy a v alúviu Váhu sa vytvorili nivné pôdy. Katastrálne územie obce má rozlohu 2137 ha. Poľnohospodárske družstvo v rastlinnej výrobe sa zameriava na pestovanie jačmeňa, pšenice, kukurice, cukrovej repy, zemiakov a krmovín. Vzhľadom na dobré klimatické a pôdne podmienky na ploche 12 ha pestujú v Melčiciach chmeľ. V živočíšnej výrobe sa venujú chovu hovädzieho dobytka a ošípaných. V Melčickej doline sa rozprestierajú i ovocné sady o výmere 27,5 ha.
Flóra okolia Melčice-Lieskové
Rastlinný kryt je súčasťou biosféry a je odrazom geomorfologickej členitosti územia. Dnešný stav je výsledkom dlhodobého vývoja. Podľa fytogeogra-fického (rastlinno-zemepisného) členenia Slovenska územie chotára sa pričleňuje do oblasti západokarpatskej horskej flóry (Carpaticum occidentale) a obvodu predkarpatskej flóry (Praecarpaticum). Súčasťou tohto obvodu je okres Južné Biele Karpaty.

História botanického výskumu

Biele Karpaty oplývajú bohatstvom rastlinných druhov. Krásy flóry obdivovali viacerí domáci a zahraniční botanici už koncom minulého a začiatkom tohto storočia. Malebnosť tohto kraja učarila aj lubinskému rodákovi, poprednému slovenskému botanikovi dr. J. Ľ. Holubymu, zakladateľovi vedeckého floris-tického výskumu Bielych Karpát. Zo svojho pôsobiska Zemianskeho Podhradia, kde účinkoval ako evanjelický kňaz, takmer pol storočia podnikal výskumné cesty do bielokarpatských lesov, lúk, rúbanísk a údolí. Zážitky z cesty po Ivanovských horách opísal v príspevku Das Ivanóczer Gebirg im sudwestlichen Theile des Trencsiner Comitates (1865) – Ivanovské hory v juhozápadnej časti Trenčianskej župy. Nečakal, že objaví nové druhy, ale žiadalo sa mu vlastnými rukami nazbierať tamojšie vzácne rastliny. Bol vynikajúcim znalcom flóry Trenčianskej, Nitrianskej a Bratislavskej župy a rady dalšfcl lokalít. S výsledkami svojich výskumných ciest oboznamoval vedecký svet na stránkach domácich a zahraničných časopisov. Zhromaždil obrovsť prírodné dedičstvo v podobe herbárových dokladov, ktoré sa nachádzaj vo významných herbárových zbierkach múzeí nielen v bývalej ČSFF i v mnohých štátoch Európy. Fragment herbára dr. J. Ľ. Holubyho sa nachádza i v Trenčianskom múzeu a je cenným dokladom o vegetácii minulého storočia v našom regióne.
Zvýšený záujem o floristické a vegetačné pomery Bielych Karpát začal po vzniku Československa. Pracovali tu viacerí slovenskí, moravskí a českí botanici K. Domin, P. Sillinger, J. Klika, R. Mikyška, J. Podpera a cfalšl.
Významný prínos na poli regionálnej floristiky mal Jozef Lukáš, ktorý v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch pracoval ako okresný konzervátor ochrany prírody v Trenčíne. Podal návrh na vyhlásenie viacerých chránených území v oblasti Bielych Karpát. V melčickom chotári sa zaslúžil o vyhlásenie chráneného náleziská klokoča perovitého – Staphyllea pinnata, ktorý predstavuje v Melčickej doline prirodzenú lokalitu a vytvára bohatú populáciu v dĺžke asi 1 300 m po oboch stranách potoka.
Biele Karpaty sú stredobodom záujmu botanikov i v súčasnosti. V poslednej dobe pracovníci Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty a Slovenskej agentúry životného prostredia sa intenzívne venujú štúdiu vybraných druhov územia.

Prehľad typov vegetácie

V krajinnom celku Melčice-Lieskové predstavujú prirodzenú potenciálnu vegetáciu tieto rastlinné spoločenstvá: Sx Lužné lesy vŕbovo-topoľové Salicion albae (Oberd. 1922) Th. Muller et Górs. 1958. U Lužné lesy nížinné Ulmenion Oberd. 1953 Al Lužné lesy podhorské a horské Alnenion glutinoso-incanae Oberd. 1953 C Dubovo-hrabové lesy karpatské Carici pilosa – Carpinenion betuli J. et M. Michalke ined. Qc Dubovo-cerové lesy Quercetum petraeae-cerris Soó 1957 s. l. Fs Bukové kvetnaté lesy podhorské Eu-Fagenion Oberd. 1957 p. p. min.

Lužné lesy vŕbovo-topoľové

Priraďujeme ich ku zväzu Salicion albae (Oberd. 1933) Th. Muller et Górs 1958, Salicion triandraeTh. Muller etGôrs 1958. Spoločenstvo lužných lesov vŕbovo-topoľových je v podstate obmedzené len na breh Váhu. V súčasnosti sa nemôže plne rozvinúť, jeho rozloha je potlačená na úkor poľnohospodárskej pôdy.

Lužné lesy nížinné

Zatriedujeme do podzväzu Ulmenion Oberd. 1953. Časť chotára, ktorá leží v Trenčianskej kotline, bola v minulosti porastená lužnými lesmi nížinnými, časnej dobe sa spoločenstvo takmer nevyskytuje.

Lužné lesy podhorské a horské

Patria ku podzväzu Alnenion glutinoso – incanae Oberd. 1953. Melčický a Žabokrécky potok v extraviláne lemuje pozmenené spoločenstvo vlhkomil-ných lužných lesov podhorských a horských.
Typickým druhom v drevinnej skladbe je jelša lepkavá – Alnus glutinosa L., javor poľný – Acer campestre L., topoľ biely – Polulus alba L., topoľ osikový -Populus tremula L., pristupuje agát biely- Robinia pseudoacacia L., čerešňa vtáčia – Cerasus avium (L)Moench., vŕba košikárska – Salix viminalis L., vŕba krehká – Salix fragilis L. a vŕba rakytová – Salix caprea L.
Krovinné poschodie zastupuje baza čierna – Sambucus nigra L., baza chab-zdová – Sambucus ebulus L., bršlen európsky – Euonymus europaeus L., hloh jednosemenný – Crataegus monogyna Jacq., lieska obyčajná – Corylus avellana L., ostružina ožinová – Rubus caesius L., ruža šípové – Rosa canina L., slivka trnková – Prunus spinosa L., svíb krvavý- Swida sanguinea (L).Opiz., vtáčí zob – Ligustrum vulgare L., popínavý chmeľ obyčajný- Humulus lupulus L. a plamienok plotný – Clematis vitalba L.
Bylinné poschodie reprezentujú druhy čerkáč obyčajný – Lysimachia vul-garis L., čerkáč peniažtekový – Lysimachia nummularia L., hluchavka purpurová – Lamium purpureum L., horčiak pieprový – Persicaria hydropiper(L)Spach, chren dedinský – Armoracia rusticana Gaertn., iskerník prudký – Ranunculus acris L., kapsička pastierska Capsella bursa – pastoris (L.)Med., komonica lekárska – Melilotus officinalis (L.)Pall., konopáč obyčajný – Eupatorium cannabinum L., kostihojlekársky – Symphytum officinale L., lastovičník väčší – Chelidonium majus L., lipkavecobyčajný- Galium aparine L., lopúch väčší – Arctium lappa L., lucerna chmeľovitá – Medicago lupulina L., lucerna kosá-kovitá – Medicago falcata L., mydlica lekárska – Saponaria officinalis L., mäta dlholistá – Mentha longifolia (L)Huds., nátržník husí – Potentilla anserina L., netýkavka Royleho – Impatiens roylei Walp., pakost smradľavý – Geranium robertianum L., palina obyčajná – Artemisia vulgaril L., pichliač zelinový – Cirsium oleraceum (L.)Socp., podbeľ liečivý -Tussilago farfara L., pŕhľava dvojdomá – Urtica dioica L., pupalka dvojročná – Oenothera biennis L., pupenec roľný – Convolvulus arvensis L., púpava lekárska – Taraxacum officinale Web. in Wiggers, pyštek obyčajný – Linaria vulgaris Milí., reznačka laločnatá – Dactylis glomerata L., sitina sivá – Juncus inflexus L., skorocel prostredný – Plantago média L., slez nebadaný – Malva neglecta Wallr., stavikrv vtáčí – Polygonum aviculare L., šalvia praslenatá – Šalvia verticillata L., štetka lesná – Dipsacus sylvestris Huds., štiavec konský – Rumex hydrolapathum Huds., valeriána le kárska – Valeriána officinalis L., veronika obyčajná – Veronica chamaedrys L., vesnovka obyčajná – Cardaria drába Desv., vika plotná – Vicia sepium L., vratič obyčajný – Tanacetum vulgare L., vrbica vŕbolistá – Lythrum salicaria L. vŕbovka ružová – Epilobium roseum Schreb., zádušník brečtanovitý- Glechoma

Dubovo-hrabové lesy karpatské

Predstavujú najrozšírenejšie lesné spoločenstvo, ktoré zaberá v chotári n,žš,e polohy do výšky 450 m n. m. Fytocenologicky ich môžeme priracľť ku zväzu Canci pilosae – Carpineniou betuli J. et M. Michalke ined
V stromovom poschodí tvorí dominantnú drevinu dub zimný – Quercus petraea (Matt.)Liebl. a hrab obyčajný- Carpinus betulus L., miestami pristupuje buk lesný- Fagus sylvatica L., čerešňa vtáčia – Cerasus avium (L )Moench javor poľný – Acer campestre L. a lipa malolistá – Tilia cordata Milí
Krovinné poschodie zastupuje najmä baza čierna – Sambucus nigra L bršlen európsky – Euonymus europaeus L., v teplejších lokalitách pristupuje drieň obyčajný – Cornus más L. a chránený druh klokoč perovitý – Staphylea pinnata L. V poraste je ďalej vtrúsený hloh obyčajný – Crataegus laevigata (Poiret.)DC., kalina sirípútková – Viburnum lantana L., lieska obyčajná – Corylus avellana L., ostružina ožinová – Rubus caesius L., ruža šípová – Rosa canina L., slivka trnková – Prunus spinosa L., svíb krvavý – Svvida sanguinea (L.) Opiz. a vtáčí zob – Ligustrum vulgare L.
Druhové zloženie bylinného podrastu je veľmi pestré, typické sú tieňomilné a polotieňomilné rastliny. Z významnejších druhov sa vyskytuje bažanka trváca – Mercurialis perennis L., čarovník obyčajný- Circaea lutetiana L., čermeľ hájny- Melampyrum nemorosum L., čistec lesný – Stachys sylvatica L., fialka lesná – Viola reichenbachiana Jordán ex Boreau., hrachor jarný – Lathyrus vernus (L)Bernh., hrachor čierny – Lathyrus niger (L)Bernh., hviezdnatec čemerícový- Hacquetia epipactis (Scop.)DC., chlpaňa chlpatá – Luzula pilosa (L)Wolld., chrastavec roľný – Knautia arvensis (L.)Coulter, jahoda obyčajná – Fragaria vesca L., jastrabník lesný – Hieracium murorum L., jarva obyčajná – Clinopodium vulgare L., kokorík mnohokvetý- Polygonatum multiflorum (L.)AII., konvalinka voňavá – Convallaria majalis L., kostihoj hľuznatý – Symphytum tuberosum L., krtičník hľuznatý – Scrophularia nodosa L., kuklik mestský – Geum urbanum L., kručinka farbiarska – Genista tinctoria L., lipkavecmarínkový – Galium odoratum L., lipnica hájna – Poa nemoralis L., lykovec jedovatý – Daphne mezereum L., luskáčlekársky Vincetoxicum hirundinaria N. M. VVolf., lýrovka obyčajná – Lapsana communis L., mednička jednokvetá – Melica uniflora Retz., mednička ovisnutá – Melica nutans L., medunka medovkolistá – Melittis melissophyllum L., pakost smradľavý – Geranium robertianum L., pľúcnik lekársky – Pulmonaria officinalis L., veternica iskerníkovitá – Anemonoides ranunculoides (L)Holub., veterník žluškovitý – Isopyrum thalictroides L., vstavač bledý – Orchis pallens L., vŕbovka ružová – Epilobium roseum Schreb. a zubačka cibuľkonosná – Dentaria bulbifera L.

Dubo – cerové lesy

Vytvárajú v súčasnej dobe malé lesné komplexy v pôvodných dubovo- hrabových lesoch Priraďujeme ich k asociácii Quercetum petraeae – cerns
V chotári sa nachádzajú na Lúkovskom vrchu a osade Jurákovci.
V drevinnej skladbe je zastúpený dub žltkastý – Quercus dalechampii Ten., dub cerový – Quercus cerris L., dub mnohoplodý – Quercus polycarpa Schur., oristupuje čerešňa vtáčia – Cerasus avium (L)Moench., hrab obyčajný -Carpinus betulus L., jarabina brekyňová – Sorbus tormmalis (L.)Crantz., javor poľný – Acer campestre L. a lipa malolistá – Tilia cordata Milí.
V pásme krovín sa vyskytuje teplomilný bršlen európsky – Euonymus europaeus L. a drieň obyčajný – Cornus más L., pristupuje hloh obyčajný -Crataegus laevigata (Poir.)DC., javor poľný – Acer campestre L., lieska obyčajná – Corylus avellana L., ostružina ožinová – Rubus caesius L., rešetliak prečisťujúci – Rhamnus catharticus L., ruža šípová – Rosa canina L., svíb krvavý- Swida sanguinea (L.)Opiz., vtáčízob – Ligustrum vulgare L. Na kríkoch a kmeňoch stromov sa ovíja brečtan popínavý – Hedera helix L. a plamienok plotný- Clematis vitalba L.
Bylinné pásmo je veľmi pestré a nachádza sa tu cesnačka lekárska – Alliaria petiolata (Marsch.-Bieb.)Cavara et Grande, čistec lesný – Stachys sylvatica L., fialka lesná – Viola reichenbachiana Jordán ex Boreau, hviezdnatec čemericový- Hacquetia epipactis (Scop.)DC., hluchavka purpurová – Lamium purpureum L., hrachor čierny- Lathyrus niger (L.)Bemh., jahoda drúzgavicová – Fragaria moschata Duch., jastrabník lesný – Hieracium murorum L., ka-mienkovec modropurpurový – Buglossoides purpureocaerulea (L)Johnst., kokorík mnohokvetý – Polygonatum multiflorum (L.)AII., konvalinka voňavá -Covnallaria majalis L., kopytník európsky – Asarum europaeum L, krkoška chlpatá – Chaerophyllum hirsutum L., kruštík – Epipactis sp., kuklík mestský -Geum urbanum L., dubinný teplomilný druh lazer trojlaločný- Laser trilobum (L)Borkh., lipkavec marínkový – Galium odoratum (L.)Scop., lipkavec Schultesov- Galium schultesii Vest., lipnica hájna – Poa nemoralis L., luskáč lekársky – Vincetoxicum hirundinaria N. M. Wolf., ľalia zlatohlavá – Lilium martagon L., ľubovník chlpatý – Hypericum hirsutum L., teplomilný druh medmčka jednokvetá – Melica uniflora Retz. a mednička ovisnutá – Melica nutans L., medunica medovkolistá – Melittis melissophyllum L., mliečnik chvojkový – Tithymaluscypa­rissias(L.)Scop­.,mliečnik mandľolistý – Tithymalus amygdaloides (L.)Hill., ostrica prstnatá – Carex digitata L., pakost smradľavý mum robertianum L., pľúcnik lekársky – Pulmonaria officinalis L., prvosienka vyššia – Primula elatior (L.)Hill., pŕhľava dvojdomá – Urtica dioica L., púpava lekárska – Taraxacum officinale Web. in Wiggers, repík lekársky – Agrimonia eupatoria L., reznačka hájna – Dacty|is polygama Horvátovszky, skoroce/ väčší – Plantago major L., vemenník dvojlistý – Platanthera bifolia (L)LC.Rich., Veronika obyčajná – Veronica chamaedrys L., veterníkžltuškovitv – Isopyrum thalictroides L., vstavačmužský-Orchis morio L., vstavač vojenský – Orchis militaris L., zádušník chlpatý – Glechoma hirsuta Waldst et Kit zbehovec plazivý- Ajuga reptans L., zubačka cibuľkonosná – Dentaria bulbifera L., zvonček broskyňolisý – Campanula persicifolia L. a žindava európska – Sanicula europaea L.

Bukové kvetnaté lesy podhorské

Predstavujú lesné spoločenstvo, ktoré ležt v susedstve dubovo-hrabových lesov a zaberá v chotári územie s najvyššou nadmorskou výškou – pohorie Dúžniky. Priraďujeme ich ku podzväzu Eu – Fagenion Oberd. 1957 p. p. min.
V drevinovom zložení sa prirodzene vyskytuje buk lesný- Fagus sylvatica L., ktorý má dominantné postavenie. Z ďalších drevín pristupuje brest horský – Ulmus glabra Huds., dub zimný – Quercus petraea (Mattusch.)Liebľ, hrab obyčajný – Carpinus betulus L., javor horský – Acer pseudoplatanus L., javor mliečny – Acer platanoides L., lipa malolistá – Tilia cordata Milí., smrek obyčajný – Picea abies (L.)Karst. a smrekovec opadavý – Larix decidua Milí. Krovinný podrast vytvárajú druhy stromového poschodia v podobe mladých jedincov a pristupuje javor poľný – Acer campestre L., lieska obyčajná – Corylus avellana L. a vtáčí zob – Ligustrum vulgare L. Bylinné poschodie vytvárajú druhy bažanka trváca – Mercurialis perennis L., čarovník alpínsky – Circaea alpina L., čistec lesný – Stachys sylvatica L., na vlhkých miestach pristupuje deväťsil biely- Petasites albus (L)Gaertn. Z ďalších druhov sa tu nachádza fialka lesná – Viola reichenbachiana Jordán ex Boreau., hniezdovka hlístová – Neottia nidus – avis (L)LC.Rich., hluchavnlk žltý – Galeobdolon luteum Huds. emend. Holub., hrachor jamý-Lathyrus vernus (L.)Bemh., hviezdica veľkokvetá – Stellaria holostea L., hviezdnatec čemericový – Hacquetia epipactis (Scop.)DC., chochlačka dutá – Corydalis cava (L.) Schweigg. et Koerte, chrastavec roľný – Knautia arvensis (L)Coulter, jahoda obyčajná – Fragaria vesca L., jastrabníklesný – Hieracium murorum L., kokorlk mnohokvetý- Polygonatum multiflorum (L.)AII., kopytník európsky – Asarum europaeum L., kostihoj hľuznatý- Symphytum tuberosum L., krtičník hľuznatý – Scrophularia nodosa L., kuklík mestský -Geum urbanum L., kyslička obyčajná – Oxalis acetosella L., lipkavec marinkový – Galium odoratum (L.)Scop., lipkavec lesný – Galium sylvaticum L., lipkavec Schultesov- Galium schultesii Vest., lykovec jedovatý – Daphne mezereum L., ľalia zlatohlavá – Lilium martagon L., mliečnik chvojkový – Tithymalus cyparissias (L.)Scop., mliečnik mandľolistý- Tithymalus amygdaloides (L.)Hilľ, ostrica chlpatá – Carex pilosa Scop., pakost smradľavý – Geranium robertianum L., papraď samčia – Dryopteris filix – más (L)Schott, pľúcnik lekársky – Pulmonaria officinalis L., prilbovka biela – Cephalanthera damasonium (Mill.)Druce, prilbovka červená – Cephalanthera rubra (L)L C. Rich., prvosienka vyššia – Primula elatior (L )Hill., pŕhľava dvojdomá – Urtica dioica L., starček hájny – Senecio nemorensis L., srnovník purpurový- Prenanthes purpurea L., šalátovka mórová – Mycelis muralis (L.)Dumort., šalvia lepkavá – Šalvia glutinosa L., škripina lesná – Scirpus sylvaticus L., vemenník dvojlistý- Platanthera bifolia (L)L C. Rich veronika lekárska – Veronica officinalis L., vŕbovka horská – Epilobium montánum L., zádušnfk chlpatý – Glechoma hirsuta Waldst. et Kit., zubačka cibuľkonosná – Dentaria bulbifera L., zvonček pŕhíavolistý – Campanula trachelium L. a žindava európska – Sanicula europaea L.
Okrem lesných porastov sa v katastrálnom území Melčice-Lieskové nachádzajú i nelesné porasty.

Lúky

Druhovo najbohatšie a najcennejšie lúčne spoločenstvo, tzv. kvetnaté lúky v chotári Melčice-Lieskové patrí do triedy Festuco – Brometea Br. – BI. et Túxen 1943. Na miestach pôvodných dubovo-hrabových lesov a podhorských bučín sa vytvorila náhradná nelesná formácia – lúčne spoločenstvo, ktoré vyniká floristickou pestrosťou a druhovým bohatstvom, striedajú sa tu druhy lesa, lúčne, lemové, vlhkomilné a suchomilné. V súčasnosti ich rozloha je značne obmedzená.
Spoločenstvo je zložené z nasledovných druhov: čerkáč peniažtekový -Lysimachia nummularia L., čermeľ hájny- Melampyrum nemorosum L., černo-hlávok obyčajný – Prunella vulgaris L., ďatelina plazivá – Trifolium repens L., ďatelina lúčna – Trifolium pratense L., ďatelinka pofná – Chrysaspis campestris (Schreb. in Sturm.)Desv., horčiak menší – Persicaria minor (Huds.)Opiz., horčinka chochlatá – Polygala comosa Schkuhr, hrachor lúčny – Lathyrus pratensis L., chlpaňa poľná – Luzula campestris Lám. et DC., chlpánik Bauhinov – Pilosella bauhinii(Bess.)Arv. – Touv.ss., iskerník hľuznatý – Ranunculus bulbosus L., iskerník mnohokvetý – Ranunculus polyanthemos L., jahoda drúzgavicovä – Fragaria moschata Duch., jahoda obyčajná – Fragaria vesca L., komonica lekárska – Melilotus officinalis (L.)Pall., kozinec sladkolistý – As- tragalus glycyphyllos L., kozobrada východná – Tragopogon orientalis L., krížavka jarná – Cruciata glabra (L.)Ehrend., ľan prečisťujúci – Linum cathar- ticum L., lipnica lúčna – Poa pratensis L., – Hypericum perforatum L., lucerna ďatelinová – Medicago lupulina L., margaréta včasná – Leucanthemum ircutia- num Turcz., medúnokmäkký – Holcus mollis L., mličnik chvojkový-Tithymalus cyparissias (L.)Scop., mrvica perístá – Brachypodium pinnatum (L)P. Beauv., oman mečolistý – Inula ensifolia L., orííček obyčajný – Aquilegia vulgaris L., ovsík obyčajný- Arrhenatherum elatius (L)R Beauv., peniažtek prerastenolistý – Thlaspi perfoliatum L., pichliač roľný – Cirsium arvense (L.)Scop., prvosienka jarná – Primula veris L., piesočnica dúškolistá – Arenaria serpyllifolia L., psiarka lúčna – Alopecurus pratensis L., púpavec srstnatý – Leontodon hispidus L., pyštek obyčajný – Linaria vulgaris Milí., ranostaj pestrý – Coronilla varia L, rasca lúčna – Carum carvi L., repík lekársky – Agrimonia eupatoria L., rebríček obyčajný – Achillea millefolium L., reznačka laločnatá – Dactylis glomerata L., rozchodník šesťradový – Sedum sexangulare L., rožec obyčajný – Cerastium holosteoides Fries. ampl. Hýľ, sedmokráska obyčajná – Bellis perennis L., skorocel kopijovitý – Plantago lanceolata L., skorocel prostredný – Plantagô média L., stoklas vzpriamený – Bromus erectus Huds., šalvia lúčna – Šalvia pratensis L., šalvia praslenatá – Šalvia verticillata L., škarda dvojročná – Crepis biennis L., štiav lúčny – Acetosa pratensis Milí., štrkáč menší – Rhinanthus minor L., timotejka lúčna – Phleum pratense L., tomka voňavá – Anthoxanthum odoratum L., traslica prostredná – Briza média L., túžobník obyčajný -Filipendula vulgaris Moench., veronika obyčajná – Veronica chamaedrys L., vika plotná – Vicia sepium L., zbehovec plazivý – Ajuga reptans L. a zvonček konáristý – Campanula patula L.
V súčasnej dobe v nižších polohách melčicko-lieskovského chotára sú rozšírené lúky, ktoré môžeme priradiť ku zväzu Arrhenatherion Koch 1926. Spoločenstvo osikových lúk je ochudobnené o podstatnú časť druhového bohatstva -je to negatívny dôsledok intenzívneho hnojenia a prisievania kultúrnych druhov tráv.
V spoločenstve sa nachádzajú druhy ďatelina lúčna – Trifolium pratense L., ďatelina plazivá – Trifolium repens L., kostrava lúčna – Festuca pratensis L., ľadenec rožkatý – Lotus corniculatus L., ľubovník bodkovaný – Hypericum perforatum L., margaréta včasná – Leucanthemum ircutianum Turcz., medúnok vlnatý- Holcus lanatus L., ovsík vyvýšený- Arrhenatherum elatius (L)P. Beauv. ex J. S., púpava lekárska – Taraxacum officinale Web. in Wiggers, púpavec srstnatý- Leontodon hispidus L., reznačka laločnatá – Dactylis glomerata L, skorocel kopijovitý – Plantago lanceolata L., šalvia lúčna – Šalvia pratensis L., šalvia praslenatá – Šalvia verticillata L., štiav lúčny – Acetosa pratensis Milí., štiav tupolistý – Rumex obtusifolius L., Sír/čáč menší – Rhinanthus minor L., timotejka lúčna – Phleum pratense L., tomka voňavá – Anthoxanthum odoratum L., traslica prostredná – Briza média L., veronika obyčajná – Veronica chamaedrys L., zbehovec plazivý – Ajuga reptans L. a zvonček konárístý -Campanula patula L.
Vo flóre chotára sa vyskytujú poľné druhy burín, ktoré vplyvom chemizácie poľnohospodárstva sú silne ohrozené. V okopaninách na záhumienkach sa nachádza drapuľa roľná – Sherardia arvensis L. a papuľka menšia – Antirrhi-num orontium L.

Zoznam ohrozených druhov

V chotári melčicko-lieskovskom sa nachádzajú rastlinné druhy, ktoré si vyžadujú zvláštnu pozornosť a ochranu. Podľa stupňa ohrozenia ich môžeme roztriediť do kategórie:

Veľmi ohrozené taxóny
• prilbovka červená – Cephalanthera rubra (L.)L. C. Rich.
• vstavač bledý – Orchis pallens L.
• vstavač obyčajný – Orchis morio L.
• vstavač vojenský – Orchis militaris L.

Ohrozené taxóny
• drieň obyčajný – Cornus más L.
• lazertrojlaločný- Laser trilobum (L)Borkh.
• lykovec jedovatý – Daphne mezereum L.
• prilbovka biela – Cephalanthera damasonium (Mill.)Druce
• prvosienka vyššia – Primula elatior L.
• vemennfk dvojlistý – Platanthera bifolia (L)L C. Rich.

Vzácnejšie taxóny, ktoré si vyžadujú pozornosť
• čarovník alpínsky – Circaea alpina L.
• hviezdnatec čemericový – Hacquetia epipactis (Scop.)DC.
• kamienkovec modropurpurový – Buglossoides purpureocaerulea (L.)Johnst.
• klokoč pórovitý – Staphyllea pinnata L.
• konvalinka voňavá – Convallaría majalis L.
• kruštlk – Epipactis sp.
• medunka medovkolistá – Melittis melissophyllum L.
• oman mečolistý – Inula ensifolia L.
• zubačka cibuľkonosná – Dentaría bulbifera L.

Parky

Kaštieľ rodiny Szalavszkých je postavený v miestnej časti Zemianske Lieskové. Nachádza sa v areáli parku a v súčasnosti slúži ako školská družina. V parku rastú viaceré listnaté dreviny obohatené ihličnanmi. Najcennejšia je skupina tisu obyčajného – Taxus baccata L., ktorý je usporiadaný do kruhu. Cenné sú i skupiny borovice lesnej – Pinus sylvestris L., borovice čiernej -Pinus nigra Arnold., jedle bielej – Abies alba Milí. a smreka pichľavého – Picea pungens Engelm., ktorý lemuje okraj parku popri štátnej ceste. Pri budove školy sa nachádza mohutný solitér duba letného – Quercus robur L., duba zimného – Quercus petraea (Matt.)Liebl. a pagaštana konského – Aesculus hippocastanum L. V parku sú vysadené i rôzne druhy okrasných kríkov a ovocných drevín.
Kaštieľ rodiny Silvayovcov sa nachádza tiež v časti Zemianske Lieskové, je obkolesený prírodným parkom zo starších, prevažne listnatých drevín. Parkové dreviny predstavujú agát biely- Robinia pseudoacacia L., borovica lesná – Pinus sylvestris L., breza previsnutá – Betula pendula Roth., jaseň štíhly -Fraxinus excelsior L., javor horský – Acer pseudoplatanus L., lipa veľkolistá -Tilia platyphyllos Scop., orgován obyčajný – Syringa vulgaris L. Najhodnotnejšou drevinou je ľaliovník tulipánokvetý – Liriodendron tulipifera L., ktorý má domovinu v Severnej Amerike. V parkuje vysadený i orech kráľovský – Juglans regia L.
Prírodná hodnota oboch parkov značne utrpela, je tu nutná rekonštrukcia.
Flóra v chotári Melčice-Lieskové napriek negatívnym antropickým zásahom oplýva druhovou pestrosťou a bohatstvom mnohých vzácnych druhov. Chráňme si tieto skvosty, aby sa zachovali aj pre budúce generácie.

Kompostovanie

            Kompostovanie

 

VIRTUÁLNY CINTORÍN

Virtuálny cintorín

Kalendár akcií

Po Ut St Št Pia So Ne
29 30 31 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 31 1

Dane a poplatky

Dane a poplatky